Od ultimátnej autority až po muža, ktorý dokáže deťom vyjadriť bezpodmienečnú lásku. Postava otca prechádza v novom storočí evolúciou, ktorá zásadne mení jeho úlohu v rámci rodiny a spoločnosti. Oslobodenie sa od stereotypov, ale aj nové výzvy, ktoré nepoznali generácie pred nami, prinášajú zásadné otázky o tom, kto vlastne otec v dnešnej dobe je, aká je jeho úloha a miesto v rodinnom portréte.
Odpovede prinesie známy lektor Marek Herman, ktorý vo štvrtok 13. januára v online prednáške priblíži nielen poznatky zo svojej praxe, ale spolu nazrieme aj do historických súvislostí, ktoré nám poskytnú širší kontext toho, čo rieši moderná rodina.
Dnes je otec neistý, správa sa ako veľké dieťa
Ako by ste v skratke definovali postavu otca súčasnosti?
Marek Herman: Neistý otec. Slabý otec. Otec ako veľké dieťa. Otec na úteku pred povinnosťami. Nespoľahlivý otec. Otec stratený vo virtuálnom svete. Namiesto pevného a dobrého chlapa, o ktorého by sa žena mohla oprieť, tu máme skôr namachrovanú čivavu s komédiou na hlave a telefónom v ruke.
Prečo je dôležité hovoriť o úlohe otca a čo je v súvislosti s tým to, čo sa dnes rieši?
Marek Herman: Bez dobrého otca vám zdravá rodina nemôže fungovať. To jednoducho nejde. Dobrý otec vie rodinu ochrániť a dokáže ju spevniť tak, aby vás chránila pred vonkajším svetom. My ale 20. storočie označujeme ako storočie zlyhania otcov, a to zlyhávanie, bohužiaľ, pokračuje dodnes. Dobrí chlapi buď úplne chýbajú, alebo je ich veľmi málo. Myslím takú tú zdravú mužskú silu a pevnosť. Muž ako symbol spravodlivosti a zastania sa. Rodina potrebuje hlavne spoľahlivého chlapa, ktorého slovo platí, ktorý sa nebojí záväzkov a zodpovednosti. Takého, ktorý nehrá na svoju ženu trápne presilovky a nespráva sa ako tupý mačo. Nájsť dobrého chlapa je dnes skoro nemožné. Nedostatkový tovar. Nie je.
Bez dobrého otca vám zdravá rodina nemôže fungovať. To jednoducho nejde. Dobrý otec vie rodinu ochrániť a dokáže ju spevniť tak, aby vás chránila pred vonkajším svetom.
Žena na sebe zapracovala. Na svojej mužskej stránke
Do nie až tak dávna sa hovorilo viac menej len o matke – aká je dôležitá v živote dieťaťa a čo je jej úloha. Dnes sa ale predstava matky mení, lebo sa mení aj postavenie ženy v spoločnosti. Ako táto zmena mení dynamiku vo vzťahu k otcom či mužom?
Marek Herman: Žena za posledných 150 rokov urobila na sebe obrovský kus práce. Neuveriteľne na sebe zapracovala, hlavne na svojej mužskej stránke. Doba, kedy čakala v zástere pri sporáku na svojho muža až sa vráti z práce, je nenávratne preč. Ženy chodia do práce, zarábajú peniaze, sú z nich lekárky, právničky, manažérky, grafičky. Zvládajú tie každodenné nekonečné maratóny, nechápu ako, ale zvládajú. Sú na seba veľmi náročné a tvrdé, ale sú úspešné a darí sa im. A tak začínajú byť prirodzene náročné aj na svojich mužov. Ale my tomu nerozumieme a nestíhame. Akoby sme sa zasekli niekde pred tými 150 rokmi a rovnako ako vtedy sa pýtame čo bude dnes na večeru. A kde mám ponožky? To je predsa na smiech.
Hovorí sa, že v prvých mesiacoch života dieťaťa je najdôležitejšou práve matka. Otcovia si v tejto etape života svojich detí často nevedia nájsť svoje miesto a mnohí sa z toho dôvodu stiahnu úplne. Ako by to podľa vás malo byť?
Marek Herman: V prvých dvoch, troch rokoch dieťa potrebuje hlavne mamu. Jej vôňu, nehu, dotyky, hru pohľadov. Dieťa sa rodí z tela mamy, takže tento vzťah je vrodený, patria prirodzene k sebe, ide im to. Dieťa sa vyvíjalo deväť mesiacov pod srdcom mamy. Vzťah otca k dieťaťu je naproti tomu získaný, to znamená, že tam bude množstvo neznámych a rizík. Otec i dieťa sa tomu vzťahu musia najprv učiť, takže v prvých troch rokoch je najdôležitejšie, aby bol pre mamu im narodeného dieťaťa spoľahlivou oporou. Aby sa o neho mohla, doslova, oprieť. Aby sa na neho mohla naozaj spoľahnúť. A nie, aby sa o neho musela starať ako o ďalšie nesamostatné bábätko.
Dieťa sa rodí z tela mamy, takže tento vzťah je vrodený, patria prirodzene k sebe, ide im to. Dieťa sa vyvíjalo deväť mesiacov pod srdcom mamy. Vzťah otca k dieťaťu je naproti tomu získaný, to znamená, že tam bude množstvo neznámych a rizík.
Otec prichádza na scénu až neskôr, väčšinou s prvými výkonmi dieťaťa. A tiež v okamihu, kedy potrebuje usmerniť, alebo, v najlepšom slova zmysle, zažiť pravidlá, poriadok, limity. A tiež, keď potrebuje niečo zakázať a pochopiť, že v živote nikdy nedostane všetko. Otec dieťa zaťažuje, preveruje a tým ho spevňuje. A dieťa čaká, že to tak bude. Čaká na to, pretože potrebuje od otca silu, aby raz mohlo obstáť vo svete mimo rodiny. Takže najhoršie je, keď sa z otca stane druhá mama a namiesto toho, aby dieťa spevnil a zaťažil, tak ho rozmazná. A tým ho samozrejme obrovsky zneistí.
Otec odišiel do továrne a svojim deťom zmizol z očí
Tejto téme sa venujete aj zo široka a viete k tomu poskytnúť aj kontext. Ako sa menila úloha otca v priebehu času a ako napríklad vplýva 40-ročné obdobie neslobody, ktorú sme tu zažili na to, ako vyzerá naša tradičná rodina?
Marek Herman: K najväčším zmenám došlo behom posledných 150 rokov. Otec bol kedysi hlavou rodiny, jej stred, často prísny a nedostupný, rozhodoval o všetkom. Bol absolútnou nespochybniteľnou autoritou. Deväťdesiat percent z nás sme pred 150 rokmi žili ako roľníci, to znamená, že sme od východu do západu slnka boli spolu. Takže, keď som sa ako malý pozrel na svojho otca, tak som presne vedel, čo budem robiť, až budem veľký. Priemyselná revolúcia toto všetko rozbila a zničila. Otec odišiel do továrne a svojim deťom zmizol z očí. Vzor bol preč. Autorita preč. Ochrana preč.
A potom prvá svetová vojna, ktorú označujeme ako technológiu masakru – mužský rozum neslúži k ochrane, ale k masovému vraždeniu. To bola ďalšia rana pre autoritu otca ako múdreho a silného. Potom prišla svetová hospodárska kríza: otec je na kolenách, zlyháva ako živiteľ rodiny. A druhá svetová vojna, čo je tzv. definitívne zúčtovanie s otcom: chlapi na fronte vraždia a znásilňujú ako zmyslov zbavení, je to úplna apokalypsa. Koncentračné tábory Osvienčim, Treblinka, Dachau… nad tým vám zostane rozum stáť. Je to vzbura mužov (tí, ktorí životy berú a vraždia) proti ženám (tie, ktoré životy dávajú a chránia). Šialená, zvrátená doba.
A pokračujeme ďalej: päťdesiate roky sú v našich krajinách dobou politického teroru a kolektivizácie, žena je braná hlavne ako pracovný nástroj. Komunisti vymysleli škôlky a jasle, a tým rodine zasadili ďalšiu ranu. Potom obdobie normalizácie, kedy sa v rodinách bežne klamalo, podvádzalo, otcovia nás učili ohýbať chrbát.
No a potom dvere našich domácností vyrazil dravý kapitalizmus a peniaze. Otec zarába peniaze, aby sme si mohli užívať. Starý Boh definitívne zomrel a my máme nového boha: peniaze. Dnes všetko prepočítavame na peniaze. Milujeme prachy! A to všetko malo samozrejme vplyv na rodiny, na otcov, na mamy, na deti. Posledných 150 rokov sa nám jednoducho veľmi nepodarilo.
Otec zarába peniaze, aby sme si mohli užívať. Starý Boh definitívne zomrel a my máme nového boha: peniaze.
Vráťme sa do súčasnosti. Aké sú najväčšie prešľapy či chyby, ktoré robia muži – otcovia z vašej praxe?
Marek Herman: Stretávam sa s dvoma najväčšími chybami. Prvou je, keď sa z otca stane druhá mama. Desaťkrát za deň uisťuje svoju malú, že ju má rád a že je tu výhradne len pre ňu. Bojí sa od nej čokoľvek žiadať. Má strach čokoľvek zakázať. Alebo dokonca, nedajbože, prikázať. Pritom, presne toto dieťa čaká, že otec bude robiť. Potrebuje od svojho otca spevniť a pripraviť, aby sa raz presadilo vo vonkajšom svete. Dieťa od svojho otca očakáva, že bude vyžadovať pravidlá a pevný režim. Pretože práve to mu dáva veľkú istotu a pocit bezpečia. V mnohých rodinách je však otec slabý a neistý otec, a tak sa na trón posadí dieťa. A večne sa o niečom dohaduje, vzpiera sa, nepočúva, je drzé, agresívne, všetko mu hovoríte päťkrát a aj tak nepočúvne. Malý sebastredný frfloš, premúdrelý tvrdohlavec. Je neznesiteľný.
Druhou chybou je, keď sa otec snaží byť lepší než mama: tiché súboje, kto bude lepší rodič. Tým ale doma narobia hroznú paseku. Otec sa zamiluje do dcéry, urobí z nej svoju princeznú. Alebo so synom vytvorí proti mame alianciu. A mamu potom spoločne vyoutujú, pretože s ňou nie je sranda, lebo stále niečo chce… Ale tým predsa robia svojim deťom v hlave hrozný hokej. Otec s mamou nemajú súperiť, musia spolu tvoriť pevný pár.
Otca potrebujeme k tomu, aby deti mohli zažívať rovnováhu
Čo by ste uviedli ako inšpiratívne príklady toho, ako môže otec pozitívne vplývať na svoje deti a rodinu celkovo?
Marek Herman: Keď je v rodine dobrý otec, tak sa otvára priestor, aby mama mohla doma vytvoriť pohodu. Otec nespevňuje len deti, ale tiež svoju partnerku. On ju doslova vyživuje svojou spoľahlivosťou a silou. Tým, že dokáže rodiny zabezpečiť zdrojmi a tým, že ju dokáže chrániť pred vonkajšími vplyvmi. Takže doma sa potom všetci cítia v bezpečí. S príchodom otca prichádza domov dobrá nálada. Je s ním sranda. Dokáže veci zľahčiť, pozrieť sa na ne s nadhľadom. Otca potrebujeme k tomu, aby deti mohli zažívať rovnováhu. On je ten, kto vyvažuje a dopĺňa mamu, tým, že vie nastaviť limit: a dosť!, tým, že dokáže zastaviť, že nepovolí. Tým všetkým napríklad chráni svoju obetavú ženu, aby sa neupracovala, nezodrela kvôli rodine. Preto tiež nedovolí, aby deťom robila slúžku. A nenechá sa obsluhovať.
Otec svojou náročnosťou otvára deťom dvere k samostatnosti v živote a k úspechu v okolitom svete. Preto deti milujú, keď môžu niečo robiť s otcom. Keď nás otec ocení, pochváli, keď sa mu niečo na nás páči, vyrastieme až k nebu. Pretože otec potvrdzuje, otec dáva hodnotu. Povedal to otec, tak to musí byť pravda. Zážitky s otcom sú spojené s výkonom a našim snažením, sú neuveriteľne hlboké a formujú nás na celý život.
Ale to nie je všetko, potom sú tu “výsostné vody” otec: hrá svojej žene kráľovnú, tým, že ju rešpektuje a preukazuje jej úctu. Tým nepriamo buduje sebaúctu u svojej dcéry. Tým, ako sa správa k mame učí dcéru, čo má raz vyžadovať od svojho partnera. V tom je absolútne nezastupiteľný. Svojho syna samozrejme učí, ako sa správať k ženám, učí ho byť rytierom, ktorý pomáha a chráni.
Ďalšou nesmierne dôležitou vecou je, že otec sprevádza ako dievča, tak i chlapca jedným z najťažších období našeho života – prechodovými rituálmi, teda je u toho, keď sa z dievčaťa stáva žena a chlapca muž. To je ďalší priestor, kedy je otec nezastupiteľný, otec ako sprievodca je veľmi dôležitá úloha. Vďaka otcovi prejdeme okolo dvadsiateho roku tzv. bránou “Hrdina všedného dňa”, ktorá znamená: už sa dokážem o seba postarať, ale nevzdal som sa svojich snov. Ako je otec dôležitý vidíte hlavne na rodinách, kde otec chýba. Sú oslabené, dieťa sa horšie presadzuje, rodine chýba sebavedomie, pretože necítia základnú prirodzenú oporu a silu. Každá rodina potrebuje, aby otec s matkou tvorili pevný pár. O ten sa potom opiera celá rodina. Bez otca sa nemá o čo oprieť.
Počas rozvodu ide často o krvavú pomstu
V súčasnosti je u nás mnoho rodín, ktoré sú rozdelené, rozvedené. Ako by mali pristupovať k tomu rodičia a špeciálne otcovia, ktorým väčšinou deti nie sú zverené do starostlivosti?
Marek Herman: Ja hovorím otcom, že keď majú radi svoje deti, aby ich nechali matke. Určite do ôsmych rokov, ale najlepšie do dvanástich. Hovorím im: nebojte sa, váš čas príde. Ale sú okolo toho hrozné divadlá a rozjatrené emócie. Bývalí partneri spolu veľmi často bojujú a robia si navzájom hrozné peklo. A dieťa sa potom stane nástrojom ich pomsty. Mne pri rozchodoch veľmi chýba elementárna poctivosť, teda schopnosť urobiť krok stranou a uznať tomu druhému, že niečo robil a robí dobre. Počas rozvodu ide často o krvavú pomstu: nevyšlo nám to, je to tvoja vina, ja ti teraz ukážem!
Zažil som skvelých ľudí, charakterných ľudí, úspešných ľudí, ktorí naraz ako keď prepnete sa začnú správať ako úplní hlupáci a neprestanú, dokým všetko nezničia. Štekajú po sebe ako psy, začnú sa nenávidieť, zahorknú. Prepáčte, rozčúlil som sa.
Aby som bol poctivým, tak samozrejme musím povedať, že sú prípady, kedy aj ženy manipulujú, podvádzajú a klamú jedna radosť. Mstia sa bývalým partnerom. Napriek tomu tvrdím, že v osemdesiatich percentách prípadov je lepšie, keď dieťa ostane u mamy. A možno je to číslo ešte vyššie. Ale aby som sa vrátil, tie vety sú dve: ak máte svoje deti naozaj radi, nechajte ich u mamy. A druhá: otcovia, nebojte sa, váš čas príde.
Kto je Marek Herman?
PhDr. Marek Herman je uznávaný pedagóg a lektor. Vedie obľúbené semináre o sebarozvoji, sebapoznávaní a o výchove detí, najmä v období predškolského veku. Vyštudoval Pedagogickú fakultu Masarykovej univerzity v Brne a pôsobil ako externý pracovník na Katedre rekreológie Fakulty tělesné kultury Univerzity Palackého v Olomouci a tiež na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. Je autorom publikácie Najděte si svého marťana, ktorá prináša svieže pohlady a úvahy z oblasti psychológie a medziľudských vzťahov. Kniha sa stala bestsellerom medzi rodičmi a pedagógmi a je označovaná za pozvánku do detskej psychiky.
Webinár: Marek Herman – Súmrak a znovuzrodenie otcov
13. 1. 2022 (štvrtok)
Štart: 19:00 hod.
Vstupenky: bit.ly/Sumrak1301
