Rešpekt voči ostatným, ale aj voči sebe samému, neznamená nedostatok hraníc, ale naopak spôsob, ako pomôcť dieťaťu vybudovať si trvalé hodnoty, nezávislé od prítomnosti rodiča, trestov, či vyhrážok. Ako sa však k vzájomnému rešpektujúcemu vzťahu rodiča s dieťaťom dopracovať? O tom, ako do výchovy dieťaťa zahrnúť okrem lásky aj pochopenie a vyhnúť sa pri tom zbytočným trestom, porozpráva v utorok 8. februára v edukatívnom webinári skúsený detský psychológ Václav Mertin.
Ako vyzerá rešpekt vo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom?
Václav Mertin: Znamená to, že my ako dospelí berieme dieťa úplne vážne. Síce si uvedomujeme, že je to dieťa a mnohým veciam ho musíme naučiť, ale na druhej strane predstava, že je to iba vec, s ktorou môžeme manipulovať, je veľmi zjednodušená. Nie je to preto, že by to to dieťa nezvládlo, zvládli sme to predsa aj my a aj tí pred nami, ale smerujeme potom k inej dospelosti, ako keď rešpektujeme, že aj ono môže mať niekedy veľmi rozumné priania a názory. Keď ich akceptujeme, súčasne tým dieťa naučíme, že naše činy majú nejaké následky. Pokiaľ dieťa nerešpektujeme a rozhodujeme iba my, tak ho to naučiť nemôžeme. Dieťa potrebuje zistiť, že nie všetko v živote je úplne jednoduché, aj keď len v chránenom rodinnom prostredí.
Na čom môže vzájomný rešpekt stroskotať?
Václav Mertin: Rodičia si veľmi často neuvedomia, že dieťa sa všetkým dospelým spôsobom učí iba pozvoľna a s mnohými chybami. Takže vo chvíli, kedy to dieťa zareaguje tak, ako si my nepredstavujeme, veľmi rýchlo to vzdáme a chováme sa k nemu ako k de facto (nie iba de iure) nesvojprávnemu jedincovi. Výchova je svojim spôsobom neustály tlak, ktorý posiluje v dieťati zodpovednosť a samostatné rozhodovanie, ale stále tam musí byť to naše vedomie, že aj my dospelí robíme chyby a to dieťa veľa vecí ešte nevie a bude ich robiť zle.
Napísali ste knihu o výchove bez trestov. Ako tresty súvisia s témou rešpektu? Je nutné dieťa trestať, aby sme si rešpekt vynútili?
Václav Mertin: My to máme tradične spojené – urobíš niečo nie úplne dobre a musí nasledovať trest. Ja som presvedčený, že väčšina rodičov stále uvažuje priamočiaro. Keď oni niečo vyviedli, niekto na nich zakričal alebo im dal na zadok a preto nevedia nič iného, to je ten problém. Ja si myslím, že je na nás dospelých, aby sme sa naučili iné spôsoby prístupu k dieťaťu.
Akými spôsobmi dokážeme dieťa disciplinovať či nasmerovať, ak sa chceme trestom vyhnúť?
Václav Mertin: Mnoho ľudí si myslí, že čím silnejšie dieťa trestáme, tým bude efekt väčší. Ja som však dospel k záveru, že to nie je úplne pravda a keď napríklad iba vyjadríte svoj nesúhlas, čo sa zdá úplne zbytočné, ten efekt je veľmi podobný. My tým dieťaťu vysielame signál, že to, čo robí nie je korektné, nepáči sa nám to, porušuje to normy a často to úplne stačí na to, aby sa dieťa zmenilo. Náš naivný predpoklad je, že keď dieťa poriadne švacneme, ono to už nikdy neurobí, no výskumy ukazujú, že to urobí čoskoro zas. Následok nevhodného správania by rozhodne nemal byť pozitívny, no musí to byť niečo, čo dieťaťu pripomenie, že neurobilo dobre. Môžeme mu napríklad niečo odobrať, samozrejme nie chleba, ale nejaký nadštandard, ako napríklad dnešný Večerníček.
Takže nepovažujete výchovu bez trestov za výchovu bez následkov?
Václav Mertin: Nie, to vôbec nie. My to dieťa nejakým spôsobom formujeme. Napríklad keď dieťa opakovane ignoruje naše prosby, aby niečo urobilo. Nemusíme ho za to udrieť, môžeme ho zobrať za ruku a doviezť ho k tomu, eventuálne mu trochu pomôcť, aby to zvládlo. To je tá alternatíva, a nie tvárenie sa, že je všetko v poriadku. Dieťa musí mať hranice a musíme mu ich vymedzovať. Že to je niekedy ťažké, to ja viem, ale keď sme láskaví, trpezliví a dôslední, tak na koniec vyhráme, aj keď to dieťa netrestáme.
Môže častá tendencia využívať vo výchove tresty prameniť z netrpezlivosti rodiča či problému zvládať vlastné emócie?
Václav Mertin: Asi niekedy áno, ale nezabúdajme na to, že plesnúť dieťa je menej komplikované a časovo náročné, ako venovať sa mu a doviezť ho k požadovaným výsledkom. Rozumiem tomu, že rodičia sú niekedy tiež v strese a súcitím s nimi. Preto si myslím, že by svoj prístup mali mať rozmyslený dopredu, keďže v stresových situáciách musíte často niečo urobiť veľmi rýchlo. Napríklad, keď dieťa takmer vbehne na cestu. Vtedy nesmiete meditovať nad výsledkom a musíte ho schmatnúť za ruku. Ale musíte ho za to biť? Nemusíte. Musíte naňho kričať? Tiež nie. Musíte si to iba v hlave usporiadať, aby ste nabudúce, keď budete pri ceste, zobrali dieťa za ruku už 20 metrov predtým a bude po probléme. Vyžaduje to predvídavosť a premýšľanie.
Môže zanechať používanie trestov následky na psychologickom vývine dieťaťa?
Václav Mertin: U nás sa moc nerieši, že trest je skôr psychologický. Keď dieťa dostane facku, nie je to nejaká veľká fyzická trauma. Fakt, že mu ublížila a že sa naňho hnevá najmilovanejšia osoba je však omnoho horší ako samotná facka. Je to pre dieťa veľká psychická záťaž. Nepovedal by som však, že občasné tresty zvedú dieťa na úplne inú cestu. No predstava, že to, čo ako rodičia robíme, nemá žiaden efekt, je hlúposť a minimálne je ovplyvnený náš vzájomný vzťah. Často totiž zabúdame, že keď trestáme, malo by sa to týkať činu, ktoré dieťa urobilo alebo neurobilo a nie jeho osobnosti. Ale my to niekedy spojíme – dieťa urobilo niečo zlé a my s ním prestaneme hovoriť, hneváme sa naňho. Prenesieme to, že dieťa urobilo niečo s čím nesúhlasíme, na jeho osobnosť a vysielame signál, že ono samotné je zlé a nemáme ho radi. Naopak, mali by sme vyjadriť, že iba jeho čin bol zlý, adresovať to a posunúť sa ďalej, no zároveň dať dieťaťu najavo, že je stále rovnaké a naše pocity sa k nemu sa nezmenili.
Kto je PhDr. Václav Mertin?
Je detský psychológ, pedagóg a autor odbornej literatúry o výchove. Vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Karlovej, odbor psychológia. Už viac ako štyridsať rokov pracuje v pedagogicko-psychologickej poradni pre deti a tiež na katedre psychológie FF UK ako poradca. Pravidelne publikuje v pedagogických periodikách. Odborne sa zaujíma najmä o všeobecnejšie otázky uplatnenia psychológie v školstve, individualizácie vzdelávacieho prístupu k deťom, poruchy učenia a správania, vstup dieťaťa do školy, domáce vzdelávanie a poradenstvo pre rodičov.
Webinár 8. 2. 2022 (utorok)
Štart: 19:00 hod.
Vstupenky: bit.ly/Rešpekt0802
