Najprv pracoval v konzultantskej firme, potom na strednej odbornej škole, aby sa mu po vydaní Odvážneho srdca stalo denným chlebíčkom písanie kníh. Žiť ako spisovateľ nie je počas korony nič príjemné, ale Juraj Vojtáš vie, že sme geneticky nastavení na boj o prežitie. Preto bojuje.

Korona preverila naše vzťahy

Čo ťa ako otca naučila “korona”?

Korona mi zobrala ilúziu, že život mojej rodiny držím pevne v rukách ja. Bolo ťažké priznať si, že niekde vonku je drobná čiastočka, neviditeľný vírus, ktorý ohrozuje mňa a mojich najbližších. Doteraz som to bral len ako niečo teoretické a zrazu to bolo niečo veľmi reálne. Okrem preventívnych opatrení mi vyrovnanosť dávala viera v Boha. Som presvedčený, že drží našu rodinu pevne v náručí a ochraňuje ju, sprevádza a posilňuje. V tomto období toto presvedčenie pre mňa prestalo byť frázou, ale dôvodom na pokoj duše.

Naučilo ma to nezištnosti. Deti sa zo dňa na deň ocitli doma a bolo potrebné sa s nimi učiť. Riadne stresy. A tak som sa spolu s manželkou podieľal na domácom vzdelávaní detí. Veľmi rýchlo som zistil, aká obmedzená je moja trpezlivosť a kde má limity moja schopnosť motivovať deti k výkonu (úsmev) Toto poznanie ma zároveň priviedlo k pokore a trpezlivosti, naučil som sa netlačiť príliš na pílu. Deti nakoniec urobili úlohy vlastným tempom.

Táto kríza ma naučila niekedy odsunúť prácu kvôli najbližším. Čo pre živiteľa rodiny nie je ľahké a sám som sa často pýtal, čo je prednejšie.

Juraj Vojtáš
All-focus

Posilnilo to vašu rodinu a vzťahy?

Na začiatku spoločného pobytu doma nám pomohlo stanoviť si pevný režim dňa. Doobeda sme sa učili, potom som písal a keď už bolo doma husto, tak sme na niekoľko hodín išli do prírody. Objavili sme krásne zákutia lesov a lúk, opekali sme, synov som naučil hádzať lasom, čo sa síce neskôr obrátilo proti mne. Keďže v našom okolí chýbajú divoké mustangy, najľahším objektom na chytanie som sa stal ja (úsmev) Na oplátku som zase mojim synom predviedol, ako sa dá laso odraziť tomahawkom a pritiahnuť útočníka vlastným lasom na spôsob Old Shatterhanda (úsmev)

Dlhodobý pobyt spolu doma preveril naše vzťahy. Naučili sme sa častejšie si odpúšťať a pomeriť sa – čo predpokladá skoršie pohádanie sa (úsmev)  Bolo to skvelé obdobie na okresávanie svojho ega. A kde je menej ega, tam vzniká priestor na vytvorenie krásnych vzťahov. Bolo to náročné, no posilnilo to naše vzťahy.

Novou oblasťou bolo objavenie domácej liturgie, je to čítanie Božieho slova s krátkym zamyslením a aktivitou pre deti. Keď sa nedalo ísť do kostola a deti nechceli pozerať omšu z internetu, tak sme si v nedeľu urobili domácu liturgiu. Bolo to silné, niečo ako komunita prvých kresťanov, keď sa nemohli spolu stretať na verejnosti.

Keď príde búrka, je už neskoro zapúšťať korene

Budete lepšie pripravení na zvládnutie prípadnej ďalšej krízy v budúcnosti?

Myslím, že už vždy budeme mať zopár kíl múky v špajzi (úsmev) A keď bude vakcína, určite sa dám s celou rodinou zaočkovať. Som vďačný vedcom, že našli spôsob, ako sa očkovaním chrániť pred rôznymi chorobami. Chválim Stvoriteľa za to, že si naše telo vie vytvoriť dopredu protilátky na desiatky chorôb, je to perfektná prevencia.

Jeden múdry človek povedal, že korene musí strom zapúšťať v pokoji, aby keď prišla búrka, stál pevne. Keď príde búrka, je už neskoro zapúšťať korene. Jedinou prípravou na podobné scenáre vidím v každodennom budovaní láskyplných vzťahov v rodine. Pre mňa to znamená stáť na pevnej skale, ktorou je pre mňa náš Stvoriteľ a žiť podľa jeho múdrych rád, desatora.

Čo sa týka materiálnej prípravy, preferujem v živote striedmosť. Pre deti je skromný životný štýl vynikajúca štartovná pozícia. Páči sa mi aj odporúčanie sv. otca Františka menej mínať a pomáhať núdznym okolo nás. Každým darom získavame hlavne my sami: darovanie nás oslobodzuje z egoizmu, asi najväčšej pliagy súčasnej Európy a rozširuje našu dušu.

Juraj Vojtáš

Geneticky sme nastavení na boj o prežitie

Napísal si knihu Odvážne srdce. Majú mať muži v sebe nielen odvahu, ale aj srdce?

S humorom hovorím, že človek píše o tom, čo si praje, aby sa stalo, takže túžim mať odvážne srdce (úsmev)   Je otázne, či moderná doba podporuje v mužoch odvahu. V Oskarovej snímke Revenant hrá Leonardo di Caprio otca, ktorý sa k svojmu synovi správa z pohľadu moderného človeka brutálne. Robí to však v snahe zachrániť jeho život. Pri niektorých scénach som si uvedomil, že v celej histórii ľudstva človeka ohrozovala najprv divá zver a príroda ako taká. Neskôr sa ohrozením stali iné kmene a boj o dominanciu.

Odvážne srdce (Juraj Vojtáš)

Čo nás ohrozuje dnes?

V modernej dobe sme našťastie, aspoň v Európe, dospeli k dlhotrvajúcemu mieru. V spojení s dostatkom, ba až blahobytom vymizol z posledných dvoch generácii pocit ohrozenia života. Ale geneticky sme nastavení na boj o prežitie. Preto sa hlavné boje o status dejú pri predbiehaní pomalších áut na diaľnici a v meste, pocit výhry nad nepriateľským kmeňom nahrádza uspokojenie zo zdanlivej výhry nad supermarketom pri objavení akciového tovaru. Jeho nosením a používaním si budujeme pred druhými povrchný status. Namiesto nových území dobíjame kariérne rebríčky veľkých korporácií.

A pritom na nás čaká jedna dôležitá oblasť, kam sa máloktorý muž odváži vstúpiť: vlastná rodina. Neprebádané teritórium manželkinej duše a rýchlo sa rozvíjajúci svet vlastných detí.

Namiesto nových území dobíjame kariérne rebríčky veľkých korporácií. Je také ľahké spĺňať presne merateľné kritériá v práci, ale je tak ťažké zotrvať v zdanlivo chaotickom rozhovore s manželkou.

Je také ľahké spĺňať presne merateľné kritériá v práci, ale je tak ťažké zotrvať v zdanlivo chaotickom rozhovore s manželkou.

Mnohých mužov chytá panika chytá v piatok poobede pred odchodom z práce a končí sa až v pondelok ráno po opustení domova. Život ani vzťahy nie sú jednoduché, pôsobením dedičného hriechu sú riadne naštrbené.

No sme povolaní byť reálne prítomní v rodine. Nielen telom, ale ja dušou. A tu prichádza k odvahe srdce. Dá sa ho pestovať a zušľachťovať. Drobnými každodennými obetami, ako je spoločenská hra s deťmi namiesto obľúbeného seriálu.

Nakoľko je to dôležité?

Veľmi. Každý z nás sme si z vlastnej rodiny donieslo predstavu toho, ako funguje rodina. V dnešnej dobe je v kurze kritizovať rodičov, ako nás zle vychovali, aké traumy nám spôsobili. Kanadský profesor psychológie Jordan Peterson pritom varuje, že terapeuti narábajú príliš riskantne s pamäťou ľudí a často do nej vkladajú vlastné obrazy, ktoré sa ale reálne nestali.

No nech je naša skúsenosť s vlastným otcom akákoľvek, my muži každý deň vytvárame deťom obraz toho, ako sa správa otec, kým  je, čo hovorí. Najlepšou investíciou je tráviť čas s manželkou, venovať čas synovi a dcére pozornosť.

Stačí chlapcovi len čas?

Zároveň chlapec potrebuje, aby ho otec naučil, že v živote nie je on stredobod života. Ako? Môžu si všimnúť kto navôkol potrebuje pomoc, v dnešnej dobe môžu seniorovi urobiť nákup.  Mladý muž potrebuje zistiť, že život obsahuje aj námahu a bolesť, že z cesty na kopec bolia nohy aj chrbát, ale že ten výhľad z vrcholu stojí za to.

Otec je ten, kto má synovi neustále pripomínať, že má na to, aby prežil pekný a zmysluplný život. Možno aj tým, že sám otec bude žiť zmysluplne.

Kráľ bez trónu: Dosiahneme veľké veci, ak svoje talenty spojíme

Naplno sa venuješ písaniu. Ako si sa k tomu dostal?

Pred časom som napísal knihu Odvážne srdce, dobrodružný príbeh pre mladých s kresťanskými hodnotami. Ľuďom sa príbeh páčil a sám som cítil, že predo mnou dej pokračuje ďalej, rozvíja sa. A tak som sa pustil do jeho pokračovania, bude sa volať Kráľ bez trónu. Chcem v ňom ukázať potrebu stíšenia sa, aby sme objavili talenty, ktoré nám Stvoriteľ daroval. Ukazujem, aké ľahké je ich zneužiť pre vlastných prospech, no o čo krajšie je ich použiť pre dobro druhých. A nakoniec aké veľké veci sa dajú dosiahnuť, ak svoje dary spojíme viacerí.

Zároveň som si uvedomil, že ak sa chcem písaniu venovať seriózne, buď bude trpieť práca alebo rodina. Večer je pre mňa vzácny čas, keď sa môžeme porozprávať, čo sme počas dňa zažili si,  môžeme si spolu pozrieť film. Nechcel som náš spoločný čas obetovať písaniu.

A tak som sa rozhodol. Dal som v práci výpoveď a začal som na knihe Kráľ bez trónu pracovať na plný úväzok. Mám v srdci túžbu zdieľať lásku, ktorú mi prejavuje Stvoriteľ v živote. Túžim, aby mladí pochopili, že nie sú opustení, ale že si ich nebeský Otec vysníval a každý deň sa z nich teší. Kráča spolu s nimi, spolu s nimi plače aj sa smeje.

Čo znamená byť spisovateľom na plný úväzok?

Písanie na plný úväzok znamená, že predaj Odvážneho srdca a časom Kráľa bez trónu je pre mňa jediný príjem. A zrazu vám v korone zo dňa na deň zatvoria na tri mesiace všetky kníhkupectvá! A takisto nehrozili v najbližšej dobe žiadne stretnutia v knižniciach a na školách s čitateľmi. Pre mňa to bola a je taká skúška dôvery v Boha.  

Ako som sa začal viac pohybovať v tvorivom svete, spoznal som úžasných ľudí. Mnohí mi poradili, ako ďalej. A tak som v pokore dospel k ťažkému rozhodnutiu, poprosiť o pomoc. Pre chlapa v produktívnom veku to nie je ľahké.

No je úžasne oslobodzujúce priznať si, že robím zmysluplnú vec, no zatiaľ nevynáša natoľko, aby ma uživila, a že potrebujem pomoc od druhých. Moju knihu Odvážne srdce sa dá kúpiť v každom kníhkupectve. A ľuďom ochotným pomôcť hovorím, že moju tvorbu môžu podporiť cez Patreon alebo priamo na čísle môjho účtu (uvádzame nižšie). Pritom to nemusí byť veľká suma. Patreon je stránka vytvorená pre fanúšikov, aby mohli podporovať svojich obľúbených umelcov. V priemere sa podpora pohybuje vo výške 2-3 eur mesačne.

Ak sa nazbiera dostatočné množstvo ľudí, umožňuje to umelcom tvoriť kvalitné diela. Som dojatý a vďačný za pár ľudí so štedrým srdcom, ktorí sa zatiaľ zapojili do podpory môjho písania. Je veľmi povzbudzujúce vedieť, že hoci sami nemajú veľa, sú ochotní sa vzdať zopár eur mesačne a podporiť tvorbu dobrodružných príbehov s kresťanskými hodnotami.

foto: archív J. Vojtáša


Ak by ste radi podporili prácu J. Vojtáša, môžete tak urobiť priamo na jeho číslo účtu: SK21 8360 5207 0042 0209 6926

Disclaimer: Rozhovor vznikol z podnetu redakcie Otcom.sk a nášho vlastného záujmu.

Pridaj komentár