Slovom roka 2019 je (aspoň podľa Oxford Languagesklimatická pohotovosť (climate emergency)Určite nás to neprekvapuje – o ochrane klímy sa debatuje pomerne intenzívne, o uhlíkovej neutralite a globálnom otepľovaní hovoria najmä politici, ale aj športovci či umelci a celá debata plná vyhranených emócií sa znásobuje efektom (zá)školáčky Grety Thunberg. 

Klimatická kríza

Aj v slovenských podmienkach je namieste uznať, že mimoriadna klimatická situácia či klimatická kríza patrili do nášho slovníka v roku 2019. Gretine nasledovníčky alebo prívržencov hnutia Extinction Rebellion, ktorého cieľom je podľa Wikipedie “podnietiť radikálne zmeny prostredníctvom občianskej neposlušnosti, aby sa zabránilo negatívnym dôsledkom klimatickej zmeny a minimalizovalo sa vymieranie druhov”, možno nájsť aj pod Tatrami.

Pre lepšie pochopenie “slova roka” nech pomôžu aj ďalšie heslá z klimatického slovníka na stránkach Oxford Languages: klimatická akcia, klimatická kríza, popieranie (ľudstvom spôsobeného otepľovania), eko-úzkosť alebo ekocída (zničenie životného prostredia ľuďmi, a to buď cielene alebo vlastnou nedbanlivosťou).

nárast populácie
Ako naša civilizácia rastie v počte obyvateľov obr. Our World in Data

Nemám deti, zachraňujem klímu

Z pohľadu nášho blogu Otcom.sk ale núdzový stav klímy dostáva ďalší rozmer. Mnoho ľudí sa pod tlakom a vplyvom klimatického alarmizmu (podľa českého Reflexu ide o nové náboženstvo) rozhodlo nemať deti alebo ich počet obmedziť. Zhodou okolností aj kultový redaktor spomínaného Reflexu Jiří X. Doležal jeden zo svojich článkov o globálnom otepľovaní a preľudnení ukončuje slovami: Som rád, že nemám deti. 

Deti sú jednoducho príťaž. Najprv zaútočia na vaše pohodlie, čas a financie, no súčasne zaťažujú aj samo životné prostredie. Decká zanechávajú tony emisií oxidu uhličitého – a nemajú na Zemi čo hľadať… (Carbon footprint bolo slovom roka 2007.) Vedci vyrátali, že ak budete mať o jedno dieťa menej, ušetríte za rok až 58,6 ton emisií oxidu uhličitého. (Ak sa vzdáte jedného auta, svetu uľavíte iba o 2,4 tony CO2 ročne, takže voľba, čo chceme, je jasná.)

Keďže v najvyvinutejších krajinách predstavujú uhlíkové emisie maximálne 16 ton na obyvateľa ročne (na Slovensku je to okolo 5 ton), takmer 59 ton CO2 na dieťa je závratných. K tomuto číslu sa dopátrate tak, že spočítate emisie vašich detí, detí vašich detí, predelíte to vašou dĺžkou života a rozrátate pomerne na rodičov i starých rodičov. Jasné počty!

V závere jesene podpísalo 11 000 vedcov z celého sveta výzvu, že svet je v klimatickej kríze a jedným zo spôsobov, ako s ňou bojovať, je stabilizovať, resp. znížiť rast populácie. Je to pochybné, ako polemizuje autor blogu Demografia je osud Marcus Roberts, pretože populácia rastie najmä v chudobných krajinách (takže je to opäť boj bohatých proti chudobným?) a súčasne najväčším producentom CO2 emisií sú práve tieto vyspelé a bohaté krajiny.

„Navrhovať zamedzenie rastu populácie podporuje názor, že zmena klímy je ideológia, ktorá uprednostňuje prírodu pred ľuďmi. Vracia nás späť do doby, keď rôzne environmentálne skupiny a nechutné režimy po celom svete často podporovali výzvy na násilné opatrenia na kontrolu populácie. Ak si títo vedci želajú získať širšiu podporu pre svoje názory, pripomínať nám tieto časy a tieto názory pravdepodobne nie je najlepší krok…,“ napísal Roberts.

nárast populácie
Ako rastie populácia podľa regiónov. Obr. Our World in Data

Buďme opatrní v prognózach a majme deti 

Čítal som príbeh novinára a dobrodruha Wesa Silera, ktorý podstúpil vasektómiu a rozhodol sa nemať deti. Slogan bol jasný: Za planétu! “Potrebujeme menej ľudí a dosiahnuť to dobrovoľne bude oveľa menej bolestivé, ako keď to urobí vojna, hlad a prírodná katastrofa,” píše Wes.

Ako upozornil novinár Viliam Buchert, „prakticky všechna hnutí, aktivity i strany, které tak snaživě bojují proti klimatickým změnám, mají současně ve své výbavě i levicové ekonomické a sociální programy, genderismus, feminismus, multikulturalismus a zaštiťují se svojí údajnou progresivností, protože masivně působí s pomocí virtuálního světa, sociálních sítí a internetu. Nejurputněji se k podobným názorům hlásí mladší generace a více ženy než muži.“

Spoločenské či hospodárske následky radikálneho klimatického boja podkopávajú prakticky základy slobodnej spoločnosti: nebudeme (môcť) mať deti, kúpiť si auto, jesť mäso. Lebo „klíma“. Nehovoriac o prístupe k energiám.

Buchert pripomína, že zodpovedná časť vedcov je opatrná vo svojich prognózach, kým aktivisti chcú poručiť vetru a dažďu (čo opäť poznáme aj z našej vlastne a nedávnej histórie). „Lidé budou žít na Zemi i za dvacet, či padesát let. Nebude to tak, jak straší americká kongresmanka Alexandria Ocasio-Cortezová. Nekončíme. Jen hledáme způsob, jak se změnám přizpůsobit a co udělat s tím, aby byla výroba a spotřeba ve větším souladu s přírodou. I to je proces zcela přirozený a postupný. K zlepšení proto nepovedou výkřiky klimatických alarmistů, ale používání zdravého selského rozumu. Otázkou je, zda nepřeváží ekošílenství, které zažíváme právě teď.“

Ročný percentuálny rast obyvateľstva 1950-2100
Ročný percentuálny rast obyvateľstva 1950-2100. Obr. Our World in Data

Nechcem sa uvariť vo vlastnej šťave, ani nechcem v nej (nechať) uvariť vlastné deti či vnúčatá. Ale som rád, že mám deti a že aj iní majú deti. Záleží mi na životnom prostredí, aby sme tu po sebe zanechali našu Zem aj pre ďalšie generácie, ktoré prídu po nás. Ale potrebujeme aj tie “generácie”… Ako to vidíte vy? 


Ak sa vám naše články páčia a radi by ste ich čítali naďalej, vopred ďakujeme za vašu podporu: SK09 6500 0000 0036 5048 1508.

Pridaj komentár