Juraj Gromoš je človek pracujúci v IT sektore, otec troch detí, náhradný rodič a nadšenec v oblasti partnerského spolužitia, výchovy detí a osobnostného rozvoja. Až život a výchova vlastných detí ho prinútili ponoriť sa hlbšie do oblasti digitálneho rodičovstva. Založil projekt Detivbezpečí.sk, pomocou ktorého chce konkrétnymi radami uľahčiť rodičom prácu s domácou IT technikou: aby mohli chrániť a vychovávať svoje deti.
Digitálne rodičovstvo: Chýbali mi skúsenosti, riešil som to za pochodu
Čo vás viedlo založiť detivbezpeci.sk?
Nikdy som neplánoval zaoberať sa niečím podobným, pretože v téme sprevádzania mojich vlastných detí pri sledovaní televízie či používaní internetu som často aj zlyhával. V oblasti, ktorú najradšej nazývam „digitálne rodičovstvo“, mi totiž neustále chýbali nejaké vedomosti a skúsenosti. No život našich detí nepočkal a ja som musel zasahovať „za pochodu“. Veľkou hnacou silou a motivátorom mi bola moja manželka-psychologička, ktorá mala prehľad o výskumoch vo svete, ktoré jasne potvrdzovali škodlivosť priskorého či neprimeraného používania techniky na vývin detského mozgu. To ma viedlo k vyhľadaniu prvých aplikácií tzv. rodičovskej kontroly (z angl. parental control) a ich inštalácii na počítače a mobily našich detí.
Prečo ste sa na to nakoniec dali?
Začal som si uvedomovať, že okolo mňa existujú rodičia, ktorí vnímajú veľmi podobne škodlivosť techniky a aj potrebu usmerňovať pri jej používaní svoje deti, no majú omnoho menej vedomostí, a teda aj možností, ako to robiť. Videl som, že mnohí sú bezradní a hľadajú, na koho by sa mohli obrátiť. Už vtedy síce existovalo nemálo článkov na túto tému a tiež rôzne aplikácie s návodmi, no ich obsluha si predsa len vyžaduje aspoň aké-také zručnosti a porozumenie tomu, „ako to celé funguje“. A jednoducho sú rodičia, ktorí z takého či onakého dôvodu tieto zručnosti nemajú.
Deti v bezpečí: Rodičia môžu svoje deti chrániť aktívne
O čom teda je vaša služba detivbezpeci.sk?
Snažím sa prakticky pomáhať rodičom pri nastavovaní domácej techniky tak, aby aj pri jej používaní mohli svoje deti aktívne chrániť a vychovávať.
Ako to v praxi prebieha?
V prvom kroku spravidla klientom vysvetľujem, akými spôsobmi je možné mať prehľad o správaní ich detí vo virtuálnom priestore a ako ho môžu regulovať. Potom spolu nainštalujeme klientom vybrané aplikácie či doplnky a spolu nastavíme rodičovské aj detské účty a zariadenia. A popritom rodičom aj deťom vysvetľujem, ako to celé funguje, prečo je to či ono potrebné a tiež o niektorých možných rizikách.
Máte v oblasti počítačovej bezpečnosti alebo rodinnej psychológie aj nejaké vzdelanie či odbornosť?
Ako zamestnanec IT firiem som absolvoval viacero školení z oblasti počítačovej bezpečnosti, no určite nie som expert na túto oblasť. Skúsenosť mi však ukazuje, že pre „moju“ cieľovú skupinu sú tieto vedomosti postačujúce. No a keď zistím, že niečo neviem, musím si to samozrejme dobrať „po škole“ (úsmev)
Čo sa týka oblasti rodinnej či vývinovej psychológie, tu som len amatér a nadšenec, no často mi hodnotné zdroje posunie moja manželka-psychologička. A musím priznať, že témy ako rodina, partnerské spolužitie, osobnostný rozvoj a podobné ma nejako vždy prirodzene zaujímali.
Ako máte používanie technológií a obrazoviek vyriešené vo vašej rodine?
Naše deti majú vo svojich mobiloch nainštalované aplikácie, ktoré rodičom aj deťom umožňujú sledovať čas, ktorý strávia s jednotlivými aplikáciami, a deťom dávajú isté hranice. Časové aj obsahové. Nastavenia prispôsobujeme veku a zrelosti detí. Zároveň používame funkciu rodičovskej kontroly na wifi routere na reguláciu pripojenia na internet v čase určenom na spánok a tiež na filtrovanie nevhodného obsahu. Popritom sa snažíme o všetkom s deťmi primerane komunikovať a reagovať aj na ich požiadavky. Samozrejme, deti často protestujú, ale to býva súčasťou výchovy detí v každej oblasti.
Ako dosiahnuť, aby deti nesedeli len pred obrazovkou?
Mohli by ste dať pár rýchlych rád, ako si doma „upratať“ deti neustále sediace za PC, TV, mobilom a/alebo tabletom (a tak dookola)?
Treba mať na pamäti, že technológie budú (spravidla) vždy zaujímavejšie ako nejaká manuálna činnosť, hra alebo krúžok, kde musí dieťa samo vyvíjať úsilie. Nemôžu za to deti, ale technika. Tá je primárne vyrábaná so zámerom zaujať našu pozornosť, a to čo najdlhšie. Preto podľa mňa nejde „upratať deti“ inak, ako určením pravidiel a jasných mantinelov. A samozrejme z nich nesmieme ustúpiť pri prvom proteste dieťaťa či sťažnosti, že sa nudí.
A rýchle rady?
- Vytvoriť domáce pravidlá a tým aj bezpečné hranice pre „zábavu s technikou“. Pravidlá majú vznikať postupne a v čase sa aj meniť, aby odrážali aktuálny stav a potreby rodiny. A rodičia by samozrejme mali ísť deťom príkladom, takže ak si napríklad dohodnete, že pri spoločnom jedle či filme budete bez mobilov, tak to budú dodržiavať v prvom rade rodičia.
- Vyplniť deťom zmysluplne čas, t.j. zapísať deti na rôzne krúžky, kde by využili svoje talenty a zdokonaľovali ich (hudobná, šport, skauting a pod.). Tu sa hodí pravidlo, aby si krúžok vybralo dieťa, no musí ho navštevovať celý školský rok. A ak ho krúžok prestane baviť, tak si ho po čase môže vymeniť za iný, ale nie zrušiť.
- Vyhľadávať príklady iných. Ideálne je stretávať sa s rodinami, ktoré vedú svoje deti podobne a tiež aktívne podporovať priateľstvá, ktoré vzniknú na už spomínaných krúžkoch. Nie je nič smutnejšie, ako keď sa vaše dieťa chce „ísť hrať von“ namiesto sedenia pri počítači, no nemá s kým. A opačne, niet lepšieho príkladu a motivácie pre vaše dieťa, ak má priateľa (naozaj stačí aj jeden), ktorý na hru dokáže využiť vlastnú fantáziu a nepotrebuje vypĺňať nudu technikou.
- Nebáť sa detskej nudy a vydržať aj detskú nespokojnosť a odpor. Totiž až keď sa dieťa začne nudiť, vtedy začne zháňať a vymýšľať fyzické hry a aktivity. No a ten čas „medzi mobilom a fyzickou aktivitou“ býva ten najťažší, pretože dieťa sa už nudí, no ešte sa mu nechce namáhať, preto na nás rodičov skúša to i ono, aby nás primälo zmeniť názor. V tomto čase je nutné „iba“ vytrvať a primerane veku dieťaťa mu aj napomôcť s vymýšľaním, príp. realizáciou fyzickej aktivity.
Krotitelia displejov: Lákadlá techniky sú silné
Je vôbec nádej a šanca deti na internete ochrániť? Z môjho pohľadu sú „lákadlá“ silnejšie a internet väčší ako rodičia, ich čas, možnosti, erudícia… obávam sa, či tento boj nie je vopred prehraný.
Nádej zomiera posledná (úsmev) Ale áno, lákadlá techniky sú naozaj silné a tento boj sa nám môže zdať už vopred prehratý, no ja verím, že to tak nie je. Stále viac ľudí si totiž uvedomuje riziká vplyvu techniky a upozorňuje na nich. Zároveň sa podnikajú mnohé kroky zo strany kompetentných a vytvárajú sa podmienky pre lepšiu ochranu detí. Napríklad ešte pár rokov dozadu bolo možné vytvoriť mailový účet bez uvedenia dátumu narodenia, čo dnes už nie je možné. Ďalej, ak sa dnes pri vytváraní účtu zistí, že ide o detský účet, je nevyhnutné prepojiť ho s rodičovským účtom a následne rodič získava kontrolu nad detským účtom v rámci platnej legislatívy. Problémom však naďalej zostáva, že „dospelý vek“ sa nijako dodatočne neoveruje, čo deťom umožňuje uvádzať nepravdivý vek a následne sa pohybovať vo virtuálnom svete bez potrebnej ochrany a dohľadu.
Hlavná ťarcha tohto boja teda stále zostáva na pleciach rodičov, čo je síce náročné, no zároveň je to v poriadku. Pretože iba rodičia poznajú svoje deti najlepšie, a teda vedia, v čom im môžu viac dôverovať a kde ešte potrebujú usmerňovanie. A práve to usmerňovanie by sa malo diať v prostredí dôvery, prijatia a vzájomného porozumenia. Veď koniec koncov celé rodičovstvo (nielen to digitálne) by malo byť hlavne o komunikácii a našom vzťahu s deťmi.
Budeme radi, ak sa prihlásite na odber nášho newslettra.
Ak sa vám naše články páčia a radi by ste ich čítali naďalej, vopred ďakujeme za vašu podporu. (Nasnímaním kódu nižšie v bankovej aplikácii nám môžete poslať 1 euro, ale sumu si napokon ľubovoľne určíte vy sami )
