Čítam mnohé knihy, ale už dlho som nemal v ruke román – a už vôbec nie román o láske. Nebol v tom zámer, no z rozličných dôvodov som siahal v poslednom období skôr po literatúre faktu, severskom krimi či knižkách pre svoje (tri) deti. Preto román Patti Callahanovej o „nepravdepodobnom príbehu lásky medzi Joy Davidmanovou a C. S. Lewisom“ sa stal vítaným spestrením môjho čitateľského denníka, ale vniesol doň aj patričný rozruch. Oboje spolu súvisí.

Ako som sa stala pani Lewisovou

            Od knihy Ako som sa stala pani Lewisovou som čakal, že to bude skôr lacný románik dvoch zaľúbených ľudí až po uši, ktorý všetko vykreslí ružovými farbami. Dokonalý muž sa stretne s dokonalou ženou, osud ich naveky spojí a zasype ružami. Mýlil som sa.

            Navyše som v sebe stále zápasil, prečo práve mňa má zaujímať príbeh lásky medzi dvoma konkrétnymi osobami. Takýchto príbehov je veľa – prečo siahnuť práve po tomto, tu a teraz?

            Samozrejme, je lákavé prečítať si čo-to aj o súkromnom živote jedného z velikánov svetovej literatúry C. S. Lewisa, ktorý „stvoril“ Aslana i Bielu čarodejnicu. Prvá kniha, ktorú som od neho prelúskal, boli Rady skúseného diabla, neskôr prišla Narnia, Veľký rozvod, Obyčajné kresťanstvo i ďalšie. Román Patti Callahanovej nás svojou autentickou atmosférou prenesie do Kilns, kde „Jack“, ako ho nazývali jeho najbližší, žil, do Oxfordu, kde učil, alebo na Shotover Hill, kde sa prechádzal – aj s Joy, neskôr s jej synmi či s bratom Warniem.

            V Callahanovej knihe ide však o viac ako len o akúsi biografiu jedného z mnohých ľudských vzťahov na tejto planéte. Je to odkrytie vnútorného zápasu, ktorý prežila nielen Joy Davidmanová, ale ktorý svojím spôsobom prežíva každý z nás. Joy pred nami odhaľuje svoju dušu: svoje zranenia, pády, hriechy, ale aj radosti a nádeje. Univerzálnosť príbehu ich lásky vyvoláva túžbu čítať ďalej, lebo sa s ním dokážeme stotožniť. Joy podceňovali rodičia i manžel, vlastne ani nemilovali a ona sa snažila zúfalo stať sa dokonalou manželkou, dokonalou matkou aj dokonalou spisovateľkou. Vyrástla so židovskými koreňmi, potom koketovala s komunizmom i ateizmom, ale napokon našla Boha, ktorému po štúdiách mnohých náboženstiev dala meno. Ježiš. V jej duchovnom dozrievaní prišiel moment, že sa o tejto skúsenosti potrebovala rozprávať. Rozhodla sa napísať vtedy pre ňu ešte vzdialenému C. S. Lewisovi, ktorý si rovnako ako ona prešiel osobnou konverziou. „Po tej zásadnej premene, ktorá otriasla mojimi pevnými ateistickými základmi, nebude mať moja duša pokoj, až kým nenájde odpovede na niektoré duchovné otázky. Kto je ten Boh, v ktorého teraz verím? Čo mám robiť s tou Pravdou? Bolo to vôbec naozaj, alebo som opäť uverila v akúsi čarovnú liečbu, ktorá v skutočnosti nič nelieči?“

V románe Ako som sa stala pani Lewisovou je ukrytý univerzálny kód našich vlastných príbehov.

Jack tým, že odpovedal na jej list, naštartoval vzájomnú bohatú korešpondenciu (ktorá sa však nezachovala a v románe je len Callahanovej fikciou), neskôr Joyinu návštevu v Anglicku a „na záver“ aj ich spoločný manželský život. Ale musíte si to prečítať a precítiť sami. Nebolo to také rýchle a už vôbec také jednoduché.

V románe Ako som sa stala pani Lewisovou je ukrytý univerzálny kód našich vlastných príbehov. Takisto ako Joy, aj my poznáme podcenenie, bolesť či ublíženie zo strany okolia či najbližších. Ale tak, ako rany dostávame, vieme ich aj rozdať. Mnohé ženy sa môžu identifikovať s rolou „dokonalých“ manželiek, ktoré sa ale svojou „dokonalosťou“ manželom aj tak nezavďačia. Túžia po láske, no doma ju nenachádzajú. Napriek tomu sa snažia zachrániť manželstvo, no nie vždy sa to, žiaľ, aj podarí. Snažila sa o to aj Joy, ale – ako to poznáte – iba jeden na to nestačí. Rozvod však prichádza ako krajná možnosť, ako posledná úľava po tom, čo sa nezdarom skončili všetky iné záchranné operácie.

To nás privádza aj k dvom mužským protipólom. Američan Bill ako bývalý Joyin manžel je neverný, má problémy s alkoholom a sklony k násiliu. Na opačnej strane Atlantického oceánu žije neodsudzujúci, láskavý Jack, ktorý sa ale novej láske spočiatku tuho bráni. Presnejšie, nebráni sa priateľstvu ako jednému z typov lásky (fília), skôr si nechce obohacujúce priateľstvo s Joy „pokaziť“ iným druhom lásky, erosom, a to aj pre svoje pevné zásady.

Bill a Jack sú takmer archetypálne postavy, ktoré si v sebe nosíme – máme sklony k tomu najhoršiemu v nás, ale vieme zo seba vydať aj tie najlepšie cnosti. Kde ale leží rozdiel medzi týmito postavami? Skúsme to nazvať pokorou – priznaním si pravdy. Kým Bill klame, nadraďuje sa či ponižuje svoju (v poradí druhú a nie poslednú) zákonitú manželku, Jack nenosí masky a nestavia sám seba na obdiv. A to by malo byť aj kľúčom, aby v nás samých víťazili lepšie vlastnosti, ten „Jack“ Lewis v nás.

Hoci knihu na jej prebale odporúčajú čítať len samé spisovateľky, nie je to len román pre ženy, ale aj pre mužov. Okrem toho, že je brilantne napísaný – a rovnako vynikajúco aj preložený – vás môže nielen preniesť tam, kde sa zrodila nepravdepodobná láska medzi Joy a C. S. Lewisom, ale pomôcť vám pochopiť aj vaše vlastné vzťahy a emócie, ktoré v nich prežívate.

V románe je ešte ďalšia osoba, ktorá sa zbavila svojich masiek, Joy. A ak má byť Callahanovej román viac ako len dobré čítanie, ale aj transformujúca skúsenosť, musí masky odhodiť spolu s ňou aj čitateľ. „Celý život som hľadala odpovede mimo seba. Odpoveď na jedinú otázku: miluješ ma? Hľadala som, neustále som hľadala. Vždy som sa za niečím hnala. Neustále som prehrávala. Toto, povedala som si nespočetnekrát, toto je odpoveď a toto je tá maska a tadiaľ vedie cesta. A toho istého som sa dopustila aj voči Jackovi – urobila som si z neho odpoveď.

Chcela som od neho odpoveď na otázku, ktorú však mohol zodpovedať iba Boh.

Všetko sa to prevrátilo naruby. Otázka už neznela: Prečo ma Jack nemiluje tým spôsobom, ktorý od neho očakávam? Znela takto: Prečo od neho vôbec žiadam, aby ma miloval tak, ako si to predstavujem?

            Bola som už predsa milovaná. Tak znela odpoveď na všetky otázky, ktoré som mala smerom k okolitému svetu.“