Pred cudzími sa správame lepšie ako doma

Sú alfa a omega toho, akými sme a ako sa správame. Vzťahy v rodine patria medzi tie najdôležitejšie a najintenzívnejšie, a preto sa im oplatí venovať. Aký dopad majú na náš ďalší život? Vieme ich pretvárať k lepšiemu a platí aj tu, že na “hru” treba dvoch? Odpovede ponúkne vo štvrtok 2. decembra v online prednáške skúsený lektor Jiří Halda, ktorý priblíži aj dôležitosť rodinných rituálov. Či už ide o malé gestá alebo veľké výročné udalosti, formujú náš pohľad na svet a kreslia vzory vzťahov, ktoré posúvame ďalej.

Aký je ideálny obraz vzťahov v rodine?

Preferujem pojem optimálne, pretože ideály sú nedosiahnuteľné. (úsmev) Ale je to stav, kedy sa všetci v rodine cítia prijímaní, majú pocit bezpečia, záujmu a spoločného zmyslu. Keď to zjednoduším, je to stav, kedy tí, čo už sú doma, sa tešia na tých, čo ešte len prídu a tí, čo prichádzajú, sa tešia na tých, čo už sú doma – bez výnimky. (úsmev)

Ako vzťahy v rodine vplývajú na výchovu detí?

Úplne zásadne. Deti sú nielen obklopené atmosférou vzťahov, ale tiež sa tým učia, ako sa rodinný život a vzťah tvorí, žije a rozvíja. Nie je nič dôležitejšie než klíma v rodine a kvalitné vzťahy. Šťastní ľudia nespomínajú na drahé hračky alebo lahôdky k večeri, ale na atmosféru dôvery, lásky a zázemie.

Šťastní ľudia nespomínajú na drahé hračky alebo lahôdky k večeri, ale na atmosféru dôvery, lásky a zázemie.

Vo vzťahu k svojim príbuzným si zväčša dovolíme viac ako ku kamarátom, kolegom, či podriadeným. Nie zriedka sa stáva, že ľudia sú najprotivnejší na svojich najbližších. Prečo to robíme?

Tu hrá úlohu predovšetkým napodobovanie. Prirodzene napodobňujeme to, čo sme ako deti videli a zažívali. A v tom je ukrytý zvláštny predsudok – pred cudzími sa odnepamäti správame lepšie. Nie je to ani spravodlivé, ani správne, ale len málokto si to uvedomí. Celkovo to informuje o nedostatku intimity v rodine.

Dajú sa vyliečiť zlé rodinné vzťahy?

To je veľmi zložitý proces. V nadväznosti na predchádzajúcu otázku konštatujem, že sa samozrejme dajú. Ale je to veľmi závislé od vôle, dostatočného odhodlania a tiež dôslednosti. Ako rodinný terapeut sa o to s ľuďmi snažím mnoho rokov so striedavými výsledkami. (úsmev) Výsledok takéhoto snaženia je jednoducho závislý na tom, kto to chce zmeniť a od miery jeho, prípadne ich chcenia. A mám veľa príkladov hrdinských ľudí, párov či rodín, ktorí sa mizerným vzorom postavili a svoju pohodu si vybojovali. Ale nič ľahké to nie je, najmä preto, že náprava vzoru správania bolí dvakrát, aj viackrát – najskôr, keď to žijete a potom, keď to napravujete.

Na prednáške budete hovoriť o význame rodinných rituálov. Mohli by ste uviesť príklad rituálov, ktoré považujete za dôležité, ba priam až určujúce do ďalšieho života?

Kľúčové rituály sú tie, ktorým sa hovorí prechodové. Teda tie, ktoré rituálnym spôsobom nejaké obdobie uzatvárajú a zároveň nové otvárajú. Za najdôležitejšie považujem rituál, kedy dievča vstupuje do dospievania (spustením cyklu), keď rodičia majú uvítať dcéru medzi ženami a uzavrieť jej detstvo. Je ich viac, ale tento považujem za najdôležitejší. A potom sú tie menej podstatné, ako narodeniny, výročia, sviatky. (úsmev)

Udržiavanie rituálov môže byť náročné vo vypätých obdobiach. Je potrebné, aby mali rituály nejakú pravidelnosť alebo aby na ne ľudia nekašľali hneď vtedy, keď majú viac stresu?

Tie pravidelné rituály nie sú tak záväzné, len sa na ne dá lepšie pripraviť. Ak mám narodeniny, viem o nich dopredu a vnútorne sa na ne chystám – potom môžem byť sklamaný, že som nedostal to, čo som si prial. Pokiaľ sa jedná o prechodové rituály, ktoré sa neviažu na konkrétny deň, napríklad „potvrdenie“ syna otcom, čo je obdoba už popisovaného dievčenského prechodového rituálu, treba ich prežiť, keď je vhodná doba. Samozrejme, že je potrebné ich dobre pripraviť, pretože my na nich môžeme byť ako dospelí dohodnutí a „číhať“ na nich. Ale inak platí, že rituály majú vzbudzovať určitú mieru stresu, aby sme si uvedomovali ich význam, napríklad keď žiarli dieťa na oslavu narodenín svojho súrodencov. Takže keď uplatníme dostatočnú citlivosť, aby to nebolo príliš násilné, stres nemôže rituál príliš ohroziť.

Mgr. Jiří Halda je učiteľ, špeciálny pedagóg, logopéd, lektor a diagnostik. Špecializuje sa na deti predškolského veku. Zameriava sa predovšetkým na problematiku výchovy detí, predškolskej zrelosti a procesov učenia. Je absolventom Pedagogickej fakulty v Hradci Králové a Univerzity Palackého v Olomouci. V rokoch 1993 – 2006 pôsobil ako učiteľ a špeciálny pedagóg na základných a špeciálnych školách a v Pedagogicko-psychologickej poradni v Olomouci. Od roku 2006 pôsobí ako lektor, diagnostik, intervent a personálny poradca.