Výskumníci zo Slovenskej akadémie vied zisťujú, ako nás zasiahla korona. Na tému sa pozreli z viacerých hľadísk, napríklad ako sa zmenila naša angažovanosť a predstavy o budúcnosti, starostlivosť o domácnosť či komunikácia medzi generáciami. O „korona výskume“ sa zhovárame so Soňou Lutherovou z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV.
Sociálna izolácia niektorým priniesla vítaný oddych
SAV realizovala viacero výskumov, ako sa „svet“ zmenil po korone. Ktoré zistenia sú pre vás aj osobne najzaujímavejšie?
Výskum sme realizovali ako tím výskumníčok z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. V prvej fáze sme sa zamerali na obdobie bezprostredne po vyhlásení núdzového stavu a zavedení mimoriadnych opatrení. Pripravili sme dotazníkový prieskum a zber prebiehal online – najmä na sociálnych sieťach a prostredníctvom e-mailov. V druhej polovici marca sme za 9 dní vyzbierali vyše 2500 dotazníkov, čo je na podobný prieskum veľmi veľké číslo. Aj to ukázalo, že ľudia mali v tom čase potrebu reflektovať dianie a “vyrozprávať sa”.
Pre niektorých sociálna izolácia priniesla “vítaný oddych” a spomalenie, pre iných naopak pribudli povinnosti v domácnosti a popri práci doma (home office) sa museli starať aj o deti (výuka, animácia voľného času) a domácnosť (zvýšená hygiena, varenie).
Zaujímali nás zmeny v každodennom živote ľudí a otázky sme rozdelili do štyroch okruhov – aktuálne pocity ľudí a atmosféra v domácnostiach, deľba práce a starostlivosť o deti, medzigeneračné vzťahy a angažovanosť (zapojenie sa do rôznych iniciatív). V každej z oblastí vyšlo niečo zaujímavé. Prekvapila nás rozmanitosť prístupov, s akými sa ľudia situácie chopili. Pre niektorých sociálna izolácia priniesla “vítaný oddych” a spomalenie, pre iných naopak pribudli povinnosti v domácnosti a popri práci doma (home office) sa museli starať aj o deti (výuka, animácia voľného času) a domácnosť (zvýšená hygiena, varenie). Napriek tomu bola atmosféra v domácnostiach v prvých dňoch v zásade pozitívna a konštruktívna. Čo sa týka pocitov jednotlivcov, v prvých dňoch dominoval strach a obavy. Možno však predpokladať, že ich pocity a správanie sa v priebehu týždňov ďalej vyvíjali.
Viac ako polovica respondentov vo vašom dotazníku sa vyjadrila, že v dôsledku epidémie koronavírusu a s ňou súvisiacimi zmenami (napr. dominantné zotrvávanie v domácom prostredí), sa rozdelenie úloh medzi členmi domácnosti nezmenilo. Znamená to, že väčšinu domácich povinností realizujú ženy-matky?
Áno, to nepotvrdzuje len náš prieskum, ktorý zachytil obdobie šíriacej sa epidémie, ale aj iné výskumy. Medzi obyvateľmi a obyvateľkami Slovenska má stále relatívne silnú podporu tradičné rozdelenie rodových rolí. Mnohí sú presvedčení, že muž by mal byť hlavným živiteľom rodiny a žena sa zas postarať o domácnosť a deti. Aj podľa štatistík Eurostatu patrí Slovensko spolu s Gréckom a Bulharskom medzi krajiny s najväčšou mierou nerovnosti v deľbe práce v domácnosti.
Korona: Otcovia ocenili, že mali viac času na deti
Ako je to s otcami? Boli počas „korony“ doma prítomní – a prínosní?
Z výsledkov nášho výskumu vyplýva, že aj počas epidémie to boli najmä ženy – matky, na ktorých pleciach ležala väčšina povinností v súvislosti so starostlivosťou o deti a o domácnosť, ktorá predstavovala aj každodenné varenie či zvýšenú hygienu kvôli obavám z nákazy. Mnohé matky nastúpili na OČR, alebo “v medzičasoch” ešte pracovali z domu. Muži v porovnaní so ženami častejšie konštatovali, že ich denný režim sa nezmenil alebo sa k otázke nevyjadrili.
Aby to však nebolo také jednostranné, pätina opýtaných sa vyjadrila, že rozdelenie úloh v domácnosti bolo v tom čase “rovnomernejšie” ako obvykle, a teda že sa partneri medzi sebou striedali alebo robili domáce práce spoločne.
Mnohí otcovia navyše ocenili, že konečne mali viac času tráviť s deťmi a s rodinou. Na tom vidieť, že túto potrebu viacerí nemajú dostatočne naplnenú a rodinný život im takpovediac “uteká” medzi prstami.
Mnohí otcovia navyše ocenili, že konečne mali viac času tráviť s deťmi a s rodinou. Na tom vidieť, že túto potrebu viacerí nemajú dostatočne naplnenú a rodinný život im takpovediac “uteká” medzi prstami.
Pozreli ste sa aj na to, ako sa z rodičov stali prakticky zo dňa na deň učitelia z povolania (úsmev) Ako slovenské rodiny zvládli viac ako tretinu školského roka prežitú doma?
Na základe nášho výskumu na túto otázku nevieme odpovedať, keďže sme sa sústredili na začiatok tohto obdobia. V tom čase mnohí z nás ostali zo dňa na deň doma a väčšina bola zmenou viac či menej zaskočená. Niektorí k týmto prvým týždňom pristupovali ako k nečakaným “prázdninám”, ale medzi našimi respondentami boli aj takí, ktorí sa snažili doma nastoliť aký – taký režim, aby sa im deti úplne “nevymkli z rúk”. Istú mieru “pravidelnosti” postupne nastolili aj mnohí učitelia, ktorí prostredníctvom rozličných online nástrojov viedli vyučovanie na diaľku. Horšie to zrejme bolo v rodinách, kde deti nemali prístup k technológiám, alebo na ne nemal kto dohliadať. Veríme, že príde v tomto smere k systémovým opatreniam, ktoré deťom uľahčia diśtančnú výuku v prípade ďalších vĺn epidémie.
Strach bol dominantnou emóciou prvých dní
Zvládli naši čelní predstavitelia zatiaľ prvú vlnu pandémie? Boli opatrenia primerané? Dokázali vysvetliť ľuďom zmysel obmedzení?
To, či politická reprezentácia dokázala ľuďom vysvetliť zmysel obmedzení je rozporuplné. Možno ale konštatovať, že viacerí spočiatku pracovali skôr s diskurzom strachu, na čo boli ľudia responzívni – nakoniec, strach bol dominantnou emóciou prvých dní. Správy o koronavíruse sa na nás “valili” zo všetkých strán a pre mnohých bolo spočiatku ťažké sa zorientovať. Okolnosti boli bezprecedentné, nikto z nás podobnú situáciu v týchto podmienkach doposiaľ nezažil. Ľudia nevedeli, čo majú očakávať, ako sa bude pandémia vyvíjať, ako zasiahne ich osobne.
Osobne ma na tejto kríze prekvapili dve veci: ako sa „radi“ bojíme a aké ľahké je obmedziť ľudí na slobodách – a vlastne im to ani neprekáža. Je strach dominantnou emóciou politiky či médií?
Pre väčšinu z nás je strach spontánnou reakciou na neistotu, nebezpečie. Viac ako polovica z našich respondentov a respondentiek hovorila, že sa bojí, ďalší sa zas cítili bezmocní. Mnohí v tejto súvislosti uviedli, že sa ani tak neboja nákazy samotnej, ako skôr odkázanosti na dlhodobo podfinancované slovenské zdravotníctvo. Škála zachytených emócií však bola rozmanitejšia. Ľudia spomínali aj snahu o pragmatický prístup či pocit pokory a rešpektu (voči silám prírody, zákonitostiam života alebo Bohu).
Menej materializmu, viac pokory
Každá kríza by mala priniesť aj nejaké poučenie či zodolnenie. Kam koronavírus posunul Slovensko? V čom budeme „múdrejší“?
Niektorí ľudia v úvahách o svojich pocitoch hovorili o potrebe pokory. Časť z nich zároveň volala po zmene celospoločenských hodnôt a prístupu, ktorý by bol menej materialistický a šetrnejší voči životnému prostrediu. Iní si zas mohli uvedomiť, že štandardne trávia málo času s rodinou a v tomto zmysle by im viac vyhovovalo, ak by mali napríklad flexibilnejší pracovný čas alebo iný režim práce, a teda by niektoré dni pracovali z domu. Samozrejme, táto forma nie je vhodná a možná pre všetky typy zamestnaní. V niektorých prípadoch by to ale šlo a možno len dúfať, že si túto možnosť uvedomia aj zamestnávatelia a príjmu ju ako príležitosť.
Pracujete na Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV. Je pre vás „korona“ už uzavretá alebo sa jej plánujete pozrieť na zúbky ešte v najbližších mesiacoch?
Náš tím po marcovom prieskume realizoval ďalšiu fázu výskumu každodenného života počas epidémie, tentokrát prostredníctvom denníkových zápiskov, fotografií a videí. Zozbierané dáta budeme analyzovať v najbližšej dobe. S odstupom času zrejme budeme v nejakej forme opakovať aj online prieskum a skúmať či už následky epidémie alebo okolnosti počas jej druhej vlny.
Naši kolegovia a kolegyne v Ústave etnológie a sociálnej antropológie sa súbežne s nami zapojili do iných výskumných tém v súvislosti s epidémiou COVID-19. Kolegovia Tomáš Hrustič a Andrej Belák pomáhali ako experti so situáciou vo vylúčených rómskych komunitách. Katarína Popelková zas skúmala tohtoročné netradičné sviatkovanie počas Veľkej noci.
Niektorí ľudia v úvahách o svojich pocitoch hovorili o potrebe pokory. Časť z nich zároveň volala po zmene celospoločenských hodnôt a prístupu, ktorý by bol menej materialistický a šetrnejší voči životnému prostrediu.
Ako sociálna antropológia nazerá vo všeobecnosti na epidémie? Sú to udalosti, ktoré v istom zmysle radikálne menia spoločnosť?
Sociálna antropológia skúma ľudí ako sociálne bytosti. Zaujíma nás, ako zvyky, normy, hodnoty formujú naše konanie. Pandémia nastoľuje neštandardné okolnosti, a preto odhaľuje vo fungovaní spoločnosti a na jej rozličných úrovniach, a teda aj v jednotlivých domácnostiach, ich silné aj slabé miesta. Toto obdobie nám odkrylo mnohé naše predstavy a obrazy napríklad o fungovaní rodiny, príkladom môže byť spomínaná nerovnosť v zaťažení členov a členiek domácností, alebo medzigeneračná komunikácia a náš prístup k starším v spoločnosti. Ukázala nám však i naozaj slabé miesta spoločnosti, ktoré sú dlhodobo zanedbávané – násilie v rodinách, neisté a nestabilné bývanie a chýbajúce úspory, ktoré ohrozujú stabilitu rodín a jednotlivca. Všetky tieto témy spadajú pod oblasti záujmu sociálnej antropológie. Možných pohľadov na túto situáciu je teda celá plejáda.
Ak sa vám naše články páčia a radi by ste ich čítali naďalej, vopred ďakujeme za vašu podporu.
