Trápi ma, že nás nikto nepripravoval na to, ako byť dobrým, opravdivým otcom, hovorí v našom rozhovore health coach, tréner, ale najmä “homo viator” – človek putujúci – a otec dvoch detí Tomáš Rusňák.

Homo viator

Samého seba charakterizujete ako homo viator – človeka putujúceho. Prečo ste si zvolili takúto „nálepku“?

Fascinuje ma idea homo viator, človek putujúcim životom k večnosti. Pripomína mi to cieľ života. Cieľ všetkých pozemských snáh, práce, apoštolátu. Transcendentný rozmer bytia tu na Zemi. Jednoduché, zároveň hlboké teologicky, filozoficky, ľudsky.

Ako ste sa k tejto myšlienke dostali?

Inšpiroval ma k tejto metafyzickej úvahe sv. Vincent Pallotti. On uvažoval nad životom svätého Pavla a nad jeho charakteristickými vlastnosťami. Opísal ich tým, že „Pavol je človekom na ceste, Pavol je pútnikom“  Táto črta bola základom antropológie, čiže svojej koncepcie človeka ako Uomo Viatore (Homo Viator). Pavol nielenže prechodil tisíce kilometrov, teda bol doslovným pútnikom, ale prežíval svoje žitie ako putovanie, ako jednu veľkú púť. Putovanie ale nie je púť klasická. Ak napríklad niekde putujem, do nejakého sankturária, kostola a pod., to je skôr premiestnenie sa k cieľu. Čas posvätený na premiestnenie sa do sanktuária to je príležitosť  na transformáciu. Ten čas na stretnutie s Bohom.

Dá sa povedať, že podľa sv. Pavla aj sv. Vincenta Pallottiho je každý človek „chodcom“ a každý kresťan je „pútnikom“. Na opísanie tohto stavu „človeka na ceste“ používa Don Vincenzo vo svojich Písmach veľmi originálne slovo pre tieto časy: Uomo Viatore, latinsky Homo Viator. „Homo Viator“ je jednoducho topos človeka na ceste. Je to topos tuláka, emigranta, veľmi obľúbený v kruhu stredomorskej civilizácie.

Literárnou realizáciou homo viator je napríklad Odysseus od Homéra. Homo Viator bol rôznymi spôsobmi zdrojom inšpirácie pre autorov, básnikov a filozofov. Gabriel Marcel, francúzsky filozof a mysliteľ, napísal v roku 1945 pod týmto názvom knihu Homo Viator, kde je muž na ceste prezentovaný ako človek: „Byť, znamená byť na ceste,“ poznamenáva Marcel. A objasňuje: „To duša je cestovateľ, to o duši, a o nej samej je na najvyššom stupni pravdivo povedané, že byť znamená byť na ceste”.

To je aj prípad Pallottiho.

Kresťanská púť je pre neho predovšetkým „vnútorným hnutím“, ktoré spočíva v presune dôrazu zo seba a v zameraní na to podstatné, to znamená na slávu Božiu a spásu duší. Napríklad pri vysvetľovaní tajomstva apoštolskej plodnosti sv. Vincent Pallotti píše: „Aj tie najmenšie diela milosrdenstva a chvíle venované modlitbe, aby sme dostali od Otca svetlo milosti a inšpirácie, ktoré Uomo Viatore potrebuje na efektívnejšiu spoluprácu pre väčšiu Božiu slávu a dobro duší sú plodnejšie […] ako dlhé hodiny strávené v debatách a stretnutiach výlučne na základe ľudskej múdrosti. “

Aby sa nezabudlo, že kresťanský človek je v prvom rade pútnik, sv. Vincent Pallotti je vždy na ceste, poháňaný láskou k Bohu a k ľuďom. Často sprevádza skupiny pútnikov na púti k „siedmim rímskym bazilikám“, ktorú inicioval svätý Filip Neri. Pravidelne sprevádza pútnikov v útulku kostola Trinità dei Pellegrini. Tento neúnavný pútnik z oboch strán Tiberu nespočetnekrát križuje malý most Ponte Sisto a spája dve okresy večného mesta, kde rozvíja svoje aktivity. Takto sa sám stáva „mostom človeka“ spájajúcim rôzne skutočnosti: Cirkev a svet; laici a duchovní; diecézne a náboženské duchovenstvo; nebo a zem.

Má to aj ďalší význam?

Pallotti zdôrazňuje cirkevný rozmer tohto Uomo Viatore. Je presvedčený, že jednotlivé dejiny „pútnika“ sú vpísané do kolektívnej skúsenosti viery. Preto sa konceptu spolupráce venuje toľko priestoru. Osoba, ktorá sa považuje za „pútnika“, skutočne mení svoj postoj k ostatným. Kráča vpred – „nesený“ tými, ktorí ho predchádzali, solidárne s tými, ktorí ho nasledujú, a s tými, ktorí prídu po ňom. Pútnik, rovnako ako na púti, búra hierarchické a spoločenské hranice; vymaní sa zo siete mechanických a uzavretých vzťahov. Všetci sú bratia na púti; všetko sú sestry. Ak chcete ísť rýchlo, hovorí jedno africké príslovie, choďte sami. Ak chcete ísť ďaleko, poďme spolu.

Kam by ste sa chceli svojím putovaním dostať?

Cieľom má byť jednoznačne príprava a prechod do večného života, do Božieho kráľovstva, a sprievodcom na ceste má byť Ježiš Kristus podľa vzoru oboch veľkých svätých. Žiť život v nádeji, že sa tam svojím pozemským putovaním dostanem. Ponáhľať sa všetkými prostriedkami, okolnosťami k vytúženému cieľu.

František je príkladom starostlivosti o to, čo je slabé

Fascinuje vás svätý František. Prečo?

Oslovil ma jeho životný príbeh. Bol vzdelaný, mal bezstarostný život, mal všetko čo potreboval, žil búrlivý život. No sám povedal „žil som v hriechu“ po svojom obrátení. Podobnú etapu života som si sám prežil. Niekedy som sa napríklad nevedel tešiť z drobností, obdivovať krásy prírody, všetkého stvoreného. Aj v tomto ma inšpiroval, teda cez manželku k nemu (úsmev). Keď sme boli ako rodina na púti v Ríme po stopách sv. Vincenta Pallottiho, veľmi sme túžili ísť do Assisi, čo sa nám vďakabohu aj podarilo. Prežil som pri jeho hrobe výnimočný čas, čo mi len potvrdilo vnútornú lásku k nemu, jeho životu, posolstvu ktoré zanechal.

Tiež jeho známe „Buď pochválený, môj Pane“, ktoré si často spieval. V tomto krásnom chválospeve nám pripomínal, že náš spoločný domov je ako sestra, s ktorou sa delíme o existenciu, aj ako krásna matka, ktorá nás prijíma vo svojom náručí: „Buď pochválený, môj Pane, za našu sestru, matku zem, ktorá nás živí a stará sa o nás a vydáva rozličné plody s pestrofarebnými kvetmi i trávu.“ Mne sa to spája s putovaním, spolupráci a starostlivosti o náš spoločný domov.

Sv. František je podľa mňa vynikajúcim príkladom starostlivosti o to, čo je slabé, a tiež integrálnej ekológie, prežívanej radostne a autenticky. Vo svojej práci sa snažím o integrálny prístup ku každému a tiež ma oslovuje jeho túžba po harmonii na všetkých rovinách. Bol to mystik a pútnik, ktorý žil v jednoduchosti a v obdivuhodnej harmónii s Bohom, s ostatnými, s prírodou a so sebou samým. Jeho svedectvo života mi je blízke aj kvôli ekologickej rovine. Oslovila ma veľmi encyklika Laudato Si. Píše sa tam napr: „Naopak, ak sa cítime intímne spojení so všetkým, čo existuje, spontánne z toho vyplynie striedmosť a starostlivosť. Chudoba a strohosť svätého Františka neboli len vonkajším asketizmom, ale čímsi radikálnejším: odmietnutím toho, aby realitu považoval iba za jednoduchý predmet na použitie a ovládnutie. Svet je niečím viac než iba problémom na riešenie; je radostným tajomstvom, ktoré kontemplujeme v radosti a chvále“

Dajú sa Františkove myšlienky integrálne pretaviť aj do 21. storočia?

Je to priam nevyhnutné. Obnoviť život harmonie na úrovni s Bohom, všetkými bližnymi, bratmi a sestrami, ale nezabúdať aj na prírodu, teda ekologický rozmer nášho bytia. Jednu z najťažších oblastí poukazoval na život v harmonii so sebou samým. Vo vdačnosti si všímať všetky stvorenia, chváliť Boha cez všetko stvorené.

Často uvažujem nad tým čo povedal raz jednému biskupovi: Ak by sme vlastnili hocijaký majetok, potrebovali by sme zbrane a zákony, aby sme ich mohli ochrániť. Pre Františka bolo vlastnenie smrťou pre lásku. František zdôvodňoval svoj postoj: Čo môžeš urobiť človeku, ktorý nič nemá? Čo ukradneš človeku, čo nič nevlastní? Nemôžeš zruinovať človeka, ktorý nenávidí prestíž. Boli skutočne slobodní.

Nie je to náhodou obraz dnešnému nenasýteného sveta? Sporu pre majetok, honby za ním? Nesvármi, zvadou, klamstvami a ďalšími hriechmi pre majetok? Zapredanie sa a strata slobody?

Potreba obnoviť „intímne“ alebo blízke spojenie so všetkým čo je stvorené, čo existuje. Písal, že z toho prirodzene budeme žiť striedmo a v prirodzenej starostlivosti. Odmietal, aby realita bola len jednoduchý predmet na použitie a ovládnutie pre rozkoš a uspokojenie našich túžob.

Otcovská dovolenka: Dar, ktorý ma nabíja

Zažili ste aj otcovskú dovolenku. Keďže ide o „dovolenku“, oddýchli ste si?

Popravde ešte mám 4 mesiace tejto „dovolenky pred sebou“ (úsmev). Práve si užívam tento čas so synom a dcérou zároveň. Svoje otcovstvo prežívam ako veľký dar, veľmi ma to baví, napĺňa a doslova nabíja. S deťmi si viem naozaj reálne oddýchnuť.

Čo vám táto skúsenosť dala?

Byť prítomný ako otec v procese výchovy detí je pre mňa požehnaním. Žasnem nad deťmi, ich procesom rastu, spôsobom učenia sa, myslenia. Radosťou z hry, fantáziou a prirodzenými darmi. Sú pre mňa škola. Pozorovaním. Sprevádzaním rastiem aj ja.

Odporúčate aj iným mužom absolvovať otcovskú dovolenku?

Ano, mal by si to zažiť každý muž. Taký ozajstný čas bytia s deťmi, mať ich celý deň ako štandardne sú s nimi len ženy na materskej. Zažiť si celý proces od prebudenia, jedenia, balenia sa vonku, vytvárania programu atd. Mnohí sú ukrátení, teda zdieľanie svojho prežívania s nimi je často nepochopené, lebo nebolo zažité.

Napĺňa vás otcovstvo? Čo vás na ňom baví?

Áno, maximálne po okraj, teda snáď ešte viac (úsmev). Vnímam to ako dar. Teda tu túžbu byť otcom aj tú schopnosť byť otcom. Nikdy som si to nevedel predstaviť a moja predstava sa kryštalizovala postupne a stále sa očisťuje každým dňom. Je to dobrodružstvo vzájomného rastu. Baví ma celé (úsmev). Detí aj mňa. Čas venovaný deťom, výchova k samostatnosti, budovanie celistvosti osoby a princípy ako napríklad schopnosť detí hlbokej sústredenosti, láska k poriadku a tichu, láska k blížnemu, spoznávanie Boha a vyššieho zmyslu pozemského života, záľuba v práci, pohyb v učení, radosť z objavovania, učenie pozorovaním a vnútorná motivácia pre osobný rast. Tieto veci ma vnútorne fascinujú, pohýnajú byť otcom naplno. Máme dve deti. Kláru po vzore sv. Františka a Vincenta po vzore sv. Vincenta Pallottiho. To sú naši duchovní favoriti medzi inými (úsmev).

Trápi ma, že nás nikto nepripravoval na to, ako byť dobrým, opravdivým otcom

Je niečo, s čím sa ako otec trápite alebo vám to nejde podľa vašich predstáv?

Pretavovanie predstáv, túžob, do reality dňa. Nepochopenie okolia v štýle života a výchove, v postojoch a názoroch. Trápi ma, že nás nikto nepripravoval na to, ako byť dobrým, opravdivým otcom. To, že sa to musím učiť, hľadať odpovede, rady.

Manželstvo je krásne, keď je plodné a prídu deti. Tie nás však oberajú o čas, energiu, peniaze … Stojí to za to?

Určite áno. Je to uhol pohľadu a spôsobu života. My sa snažíme s manželkou žiť skromne, jednoducho, minimalisticky, ekologicky, lokálne, udržateľne. Čas prebývania s deťmi a rodinou celkovo má pre mňa vyššiu cenu ako čokoľvek iné pozemské. Táto energia sa nedá vyčísliť. Som vo veľkom pluse.

Darí sa vám venovať sa aj manželke popri deťoch? Neboli momenty, že deti a rodina negatívne ovplyvňovali váš manželský život? Kedy naposledy ste boli na rande? (úsmev)

Učíme sa tomu vzájomne denne (úsmev). Učíme sa držať si spoločný záväzok jedno rande týždenne. Len my dvaja. Manželský dialóg, modlitba, zdieľanie, čas spolu.

Nedostatkovou komoditou je čas. Máte dostatok času na vaše deti?

Áno, mám. Toľko, koľko potrebujem. Najmä keď som na otcovskej dovolenke (úsmev).

Na Facebooku ste napísali, že vašou túžbou je „byť viac otcom“. Čo tým myslíte?

Poznám veľa dobrých otcov. Veľa príkladných otcov.  No aj veľa stratených duší otcov, ktorí sa vo svojom otcovskom povolaní ešte nenašli, alebo zatiaľ nepochopili správny význam, naplň, ich potreby byť prítomnými, alebo nedostali priestor ako byť otcom.

Mať dostatok času na svoju rodinu. Aj napriek všetkým ponukám sveta na zábavu, šport, dôležitosť práce a kariéry, sebarealizáciu či hobby. Mať správne usporiadaný rebrík hodnôt. Držať sa ho každý deň. Sú to dnešné každodenne výzvy sveta. Aj moje.

Teda správny rebrík hodnôt. Byť manžel, až potom otec. Súhlasíte? Neuprednostniť deti pred svojim najbližším blížnym, teda manželkou. Budovať s ňou denne vzťah. Byť blízko. Spoznávať sa denne. Byť prítomný vo výchove detí. Rasť spolu v príprave do večnosti. V takom manželstve je krásne byť otcom. Ísť príkladom svojim deťom. Byť ich najlepší priateľ. Byť blízko. Poznať ich.

Samozrejme, každý má iné nároky, predstavy a očakávania od bytia otcom. Nikde sa neučí instantný návod, ani neexistuje jediný recept.

Je dobré byť na seba prísny, pracovať na seba denne, svoje zmýšľanie, konanie a rozhodovanie otvoriť pre pokánie. Rásť v manželstve aj otcovstve. Ďakujem, že môžem byť otcom.

Našou snahou na blogu otcom.sk je podporovať otcom, aby nerezignovali na toto svoje životné poslanie. Máte radu, čo poradiť ostatným, aby to nevzdali?

Obnoviť hlbku tohto povolania. Nájsť si partiu podobne zmýšľajúcich mužov. Prípadne také spoločenstvo vybudovať. Navzájom sa podporovať. Vzdelávať sa. Budovať manželstvo v jednote až potom otcovstvo.

Sme stvorení pre pohyb

Pracujete ako health coach a štrukturálny terapeut podľa metodiky Anatomy Trains. Čo to znamená?

Mojím poslaním je integrálna výživa, teda prístup podľa konceptu primárnej výživy (to všetko, čo na nás ako osoby denne vplýva) aj sekundárnej (to, čo je na tanieri). Nastaviť si životný štýl tak, aby ma nebolel v žiadnej oblasti života, žiť jednoducho integrujúco, celostne, v jednote tela, duše aj ducha, v pokoji.

Ako terapeut využívam tiež unikátny pohľad na fungovanie tela. Manuálnu terapiu a pohybovú edukáciu. Je to tiež integrálny, celostný prístup. Komplexný pohľad na fungovania všetkých štruktúr tela v reálnom aj relatívnom vzťahu navzájom, v exaktnej anatómii aj biomechanike. Snažím sa obnovovať prirodzený spôsob používania svojho tela, držania, sedenia, státia, chôdze, či behu, alebo akejkoľvek činnosti. Integrujem všetky segmenty tela do rovnováhy, tak aby nevznikala tenzia, teda napätie, prípadne bolesť aby sme mohli žiť tak, aby nás pohyb nebolel.

Prečo sa treba hýbať?

Lebo sme stvorení pre pohyb. Život je pohyb. Nečinnosť je smrť. Predstavu pojmu pohyb má každý inú. Niekto len nejaké fitko, beh, turistiku. To sú cielené pohyby. Pohyb je dôležitý pre všetkých 12 sústav nášho organizmu, ktorý je dokonale zorganizovaný. Pohyb je aj dýchanie, trávenie, myslenie, každý úder srdca je pohybom. Aj príroda ktorej sme súčasťou sa hýbe, denne.

Náš život je od počatia pohyb v raste vpred. Po narodení sa hýbe. Väčšinou až do šiesteho roku života, potom zasadneme (úsmev). Telo je predurčené, naprogramované pre pohyb, preto má také dokonalé systémy riadenia, fungovania, od nervového, srdcového, dýchacieho, tráviaceho, vylučovacieho systému atď., ktoré sú v každom okamihu dňa doslova 24 hodín v pohyb.

Pohyb sa nedá odstrániť z našej prirodzenosti, našej podstaty bytia. Napríklad civilizácie, ktoré denne bojujú o prežitie, sa hýbu, aby niečo ulovili (áno, stále sú také). Chcem sa najesť? Musím si niečo kupiť, uvariť, zjesť – zase pohyb všade. Chcem sa mať zdravšie? Vypestujem si sám? Ak chcem urobiť hocijakú zmenu v živote počas svojho putovania, musím niečo vykonať – urobiť pohyb, pohnúť sa. Alebo ak niekto urobí zmenu v živote, tak tiež sa pohol alebo teda nejaká situácia “ním pohla”

Dá sa hýbať aj počas učenia?

Určite odporúčam z terapeutického pohľadu pri učení neostať statickými, ale meniť často pozície. Byť kreatívny. Stuhnutie tkanív pri statickom sedení môže viesť k bolesti, prípadne trvalým zmenám pri presedených rokoch.

Čo robiť, aby pohyb nebolel?

Zranenia, bolesť, obmedzenia pohybu pre bolesť sú časte v profi športe aj v hobby populácii. Náš životný štýl a stereotyp pohybu sa zmenil. Nehýbeme sa toľko, nemáme dosť rôznorodých podnetov. Ak už sa hýbeme často to je tá istá cyklická rutina. Naše KQ klesá. Pohyb bolí sčasti, ak telo presiľujem, nesprávne používam, alebo som si ho zdegeneroval a pri pohybe ma jednoducho bolí, keďže moje segmenty – štruktúry tela – do seba navzájom nepasujú. Aby ma pohyb nebolel, potrebujem obnoviť harmónii celého tela k čo najviac ideálnemu spôsobu posturálneho držania ako aj v dynamickom pohybe.

Ste autorom publikácie a spoluautorom konceptu Born to MUV, ktorý sa venuje celostnému myofasciálnemu pohybu. Aký je to pohyb?

Svaly, fascie, kosti a orgány sú navzájom prepojené v myofasciálnych líniách od chodidla až po lebku, pričom sa navzájom ovplyvňujú v jednotlivých líniách a hĺbkach. Cvičenia s ohľadom na línie vám pomôžu odstrániť slabé miesta, hýbať sa plynulejšie, efektívnejšie a bez napätia. Jednotlivé cvičenia uvedené v publikácii sú rozdelené podľa týchto línií a reprezentujú komplexne zamerané cvičenie pre celé telo.

Viem, že dnes sú populárne rýchle a jednoduché recepty, ktoré nie vždy fungujú a aj cesta k zdraviu býva obvykle dlhšia a zložitejšia. Avšak je možné poradiť, ako začať s pohybom a urobiť prvé kroky k zdravšiemu telu – a tým i duchu?

Začať. Vykročiť. Kráčať. Nezastaviť sa už. A to doslovne. Chôdza je dokonalý „akrobatický“ úkon, ktorý zapája všetky spomínané sústavy, integruje telo, obnovuje pohyblivosť, buduje kondíciu. Chodíme všetci od približne roka života. Veľa. Neskôr beháme. Veľa, spoznávame svet. No príde vek kedy zasadneme a zároveň vädneme, strácame kondíciu, pohyblivosť, tuhneme, začína nás paradoxne každý krok bolieť. Chôdza dokáže obnoviť celý náš potenciál. Kráčajte veľa, denne, neustále, celý život.

Za druhé vnímam ako silnú potrebu zmenu myslenia, osobnú metanoiu. Uvedomiť si hodnotu svojho tela. Potrebu venovať sa mu. Starať sa o neho počas našej pozemskej púti integrálne. Verím, že život je dar. Naše telo, teda dobré zorganizovaný súbor systémov je tiež dar, dokonalý “stroj” či skôr chrám Ducha Svätého, ktorý je dokonale navrhnutý Stvoriteľom. On chce, aby sme mu rozumeli, aby nás nič nebolelo, aby sme žil plnohodnotný a bezbolestný život. Vedomie potreby starostlivosti, našej vďačnosti za tento dar by mal byť spúšťačom a neustálou motiváciou.

foto: archív T. Rusňáka

Vyšlo vďaka spolupráci s organizátormi tohoročného Dňa rodiny 15. mája 2021, na ktorý vás srdečne pozývame.


Budeme radi, ak sa prihlásite na odber nášho newslettra.

Ak sa vám naše články páčia a radi by ste ich čítali naďalej, vopred ďakujeme za vašu podporu. (Nasnímaním kódu nižšie v bankovej aplikácii nám môžete poslať 1 euro, ale sumu si napokon ľubovoľne určíte vy sami  )

QR kod na podporu otcom.sk